jeseň I.
Listové tajomstvo
Na jeseň zoskakujú z horiacich stromov listy.
Každý si vezme so sebou svoje tajomstvo.
Kto ho môže poznať? Kto ho môže zistiť?
Možno len zametač v parku,
keď chodníky čistí. Keď chodníky čistí.
Jeseň
Lístok lístku hovorí: Prišla jeseň do hory.
Každý v sade prácu má, každá ruka potrebná.
Odmena je v mise sladká, poďte deti, volá babka.
Kúp si Janko kabát, lebo budeš plakať.
Vietor fúka, šarkan letí, utekajte k peci deti.
Obrali sme jabĺčka i hruštičky v sade,
padá lístie zo stromov, plno je ho všade.
Nazhŕňam ho na kopu, do košíka dám
a najkrajšie jabĺčko podarujem vám.
Je tu jeseň, prší, fúka, zmoknutý je dom i lúka.
Len si prš, ty jeden dáždik! Ja nezmoknem, ja mám dáždnik.
Dala mi ho dobrá mamka, k mojim novým poltopánkam.
Dáždik je náš kamarát, prírodu má veľmi rád.
Lístočky
Lístoček dubový, nepadaj do vody, vzala by ťa voda,
bola by ťa škoda, lístoček dubový.
Lístoček z agáta, nepadaj do blata, vzala by ťa voda,
bola by ťa škoda, lístoček z agáta.Lístoček z javora,
nepadaj do dvora,vzala by ťa voda,bola by ťa škoda,
lístoček z javora.
Miroslav Florian: Jesenné hmly
Jesenné hmly a čľapkanice, havrany letia zo zvonice.
Zlá pani Chrípka chodí tade – očami sliedi po záhrade.
Nemá strach z kanónov a pušiek.
Bojí sa jabĺčok a hrušiek, ktoré nám žltnú na skriniach.
Z mydla má ešte väčší strach…
A keď si dáme teplé šály, zlá pani sa už isto vzdiali.
Libuša Friedová : V jesennom lese
Moknú listy, moknú kríky, moknú stromy zelené.
Dáždik klope na hríbiky, na srnky a jelene.
Kropí myšku, veveričku. Líške v čižmách čľapotá.
Jazvec chodí v mokrom tričku. Aká mokrá robota!
Moknem s ockom vedľa chaty, kým on drevo narúbe,
o chvíľu sa ohník zlatý bude jašiť v kozube.
Jeseň pani bohatá
Mária Rázusová-Martáková
Jeseň pani bohatá, farbí stromy do zlata, premaľúva celý sad.
Zletel vietor šiky-miky, hojdá všetky konáriky,
vraj by stromy zobliecť rád.
Vyhúda im celý čas: “Ide zima, bude mráz, pomrznete zaiste!”
Ale strom mu rozosmiaty ako dáky peniaz zlatý
púšťa len list po liste.
Na polici v komore stojí vojsko v pozore a do okna nakúka…
A to vojsko na parádu, to sú plody nášho sadu:
krásne žlté jablká.
Vojde Evka maličká – v žltých vláskoch mašlička -
vyskočí a povie: “Jaj! Žltý jačmeň, žlté žitko, žltá skriňa,
žlté sitko a von žltý celý kraj!”
Jeseň
Na známosť sa všetkým dáva, v jeseni lístie opadáva.
Šu-šu, šumia vetvičky, vraj naplnia košíčky.
Slniečko sa raduje, šarkan s vetrom tancuje.
Hop-cup, hop-cup tralala, jeseň dary rozdáva.
Babie leto
Pod horami na lučine pri mesačnom bledom svite
piadimuži presúšajú zlaté lístie na koryte.
Okolo nich krásne víly, vo dne ľudským očiam skryté,
na maličkých kolovrátkoch strieborné vám pradú nite.
Neďaleko na potôčku vodník im zas priadzu zláti,
budú z nej tkať po Vianociach pre kvetinky nové šaty.
O polnoci na lúčine do tanca sa pustia víly,
natešení piadimuži spievajú im z celej sily.
Znenazdania vietor príde, mäkkú priadzu z lúky schytí,
z koryta zas zlaté lístie, vo svet nesie klbká nití.
Márne ráno víly plačú, pomoci už viacej nieto:
po zemi je zlaté lístie a vo vzduchu babie leto.
Jesenné ovocie
Keď sú hrušky, už je jeseň, my to dobre vieme,
skôr ako ich ochutnáme si ich umyjeme.
Keď sú slivky, už je jeseň, my to dobre vieme,
skôr ako ich ochutnáme si ich umyjeme.
Keď je hrozno, už je jeseň, my to dobre vieme,
skôr ako ich ochutnáme si ich umyjeme.
Kamarátka Jeseň
Veselú mám kamarátku, sukničku vždy nosí krátku.
Azda zbiera stromom listy, konáre im smelo čistí.
Opreteky s vetrom lieta, šiel by s ňou aj na kraj sveta.
Zaspievam jej večer pieseň, prezradím vám, je to jeseň.
Fúkaj, fúkaj vetríček, ovievaj mi líčka,
nech sú pekné červené, ako dve jabĺčka.
Fúkaj, fúkaj vetríček, zaspievaj mi pieseň,
že už lístie ožltlo, lebo prišla jeseň.
Kvietočky, dobrú noc
Vietor fúka, zima letí na belavom koníku.
Škoda krásy, škoda leta, že sa náhli k zániku.
Na priekope kvietok drieme, ošľahal ho tuhý mráz,
po doline a po stráni kvíli chladný vetra hlas.
Kvietok stone ako vtáča, kolíše sa od chladu.
Nieto slnka, nieto tepla, mráz navštívil záhradu.
Hlávky klonia všetky kvety, slabé tielko striasa sa!
Vietor hviždí a zo stromov opadala okrasa.
Spite, kvietky, podriemkujte a čakajte do jari.
Potom zase teplé slnko zasvieti vám do tvári.
Padá lístie
Padá lístie, šuchoce: šuchy, šuchy, šuchy.
Zajko po ňom dupoce: dupi, dupi, dupi.
Slniečko
Hej, slniečko, počuješ? Zasvieť ešte raz!
Aspoň za hrsť teplých lúčov rozsyp medzi nás.
Fúka spoza buka
Fu-fu-fu-fu-fúka vietor spoza buka.
Bežme, deti, dnuká, v piecke ohník puká.
Kto sa z okná kuká, ako mokne lúka?
Čo to mráčik núka? Že vraj padá múka!
Príde zima
Padajú listy v záhrade, v lese a každý list nám rozprávku nesie.
Jeden o jari, druhý o lete, že prišla jeseň, o tom už viete.
Čo príde potom? Hádať môžete.
Napadne snehu, zmrzne zem celá, to bude zimná rozprávka biela.
Na jeseň
Na jeseň si vietor píska, mocne fučí na strniská.
V zime sniežik napadá, až je biela záhrada.
Tak to ide krokom krok, dookola každý rok.
Jeseň
Koniec leta pomaličky, štebocú si lastovičky.
Deti bežia do školy, pusto bude na poli.
Vietor fúka, šarkan letí, kopec víta všetky deti.
Farbičkami tromi farbí jeseň stromy.
Maľuje a ráta: žltá, hnedá, zlatá…
Slnečnice
Naučil sa v škole Jurko, že je iba jedno slnko.
Čuduje sa Jurko malý, kde sa toľké slnká vzali.
Šarkan
Lieta šarkan pomaličky, pozdravuje lastovičky.
Chvostom krúti sem a tam, šťastnú cestu želám vám.
Jesenná básnička
Už je pole holé, pusté, zajko sedí pri kapuste.
Šarkan letí, nemá perie, kamže letí, kam sa berie?
Javorový list
Hory moje, hory, čo to vo vás horí?
Čože by horelo? Lístok javorový.
Ej javor, javor zelený, čo si tak smutný v jeseni?
Akože nemám smutný byť, keď zo mňa spadol kvet i list.
Jesenný les
Krásny les je v jeseni, i keď nie je zelený.
Zlatom svietia javory, buk červeňou zahorí.
Breza striasla dukáty, les je veľmi bohatý
a v tom stofarebnom zlate borovice rozpoznáte
i zelené jedličky, trčia ako rozmaríny z velikánskej kytičky.
Novembrová básnička
Hľadáš kvietok? Nože, skús to! V záhrade je ticho, pusto.
Iba žlté chryzantémy šepkajú si: Zima je mi.“
Každý stromček zostal holý. K domom letia vrany z polí.
V piecke sa už riadne kúri, zohrejú sa chladné múry.
Z výšky spadla vločka prvá, odvtedy už zima trvá.
Cestičku si tíško hľadá, šušká si, že padá rada.
Drak
Nakreslím si na zem kruhy, z kruhov bude pestrý drak,
neskryje ho ani mrak.
Jeseň je tu
Zaznel v lese zajkov hvizd, že odpadol zlatý list.
Kto si ten list prečíta, vie že jeseň prekvitá.
Gaštany
Pôjde Mira na gaštany, potom pozve Idu.
Postavia si na koberci hnedú pyramídu.
Neskôr, keď sa poihrajú, spraví Ida Mire
z gaštanovej pyramídy gaštanové pyré.
Jeseň
Čože sa to porobilo, čo sa mohlo stať?
Slniečko je ustaté, už nevládze hriať.
Mama vraví, že sa třeba lepšie obliekať.
Lístie
Opadalo žlté lístie, ľahlo si, že bude spať.
Milý vetrík ponúkol sa, že ho bude kolísať.
Najprv zľahka šuští, potom zrazu inú spustí:
„Poďte, deti, tancovať.“
November
V novembri nám cupky-lupky padá dáždik na chalúpky.
Prší, prší, len sa leje, zatvárajte okná, dvere.